Blyskáč je bylinka, ktorá medzi prvými doslova rozžiari naše lesy. Celá je krásne lesklá. Jej listy sú obličkovité, mäsité, sýto zelené na okraji s jemnými vrúbkami. Rastie od lužných lesov až do pásma kosodreviny, ale nájdeme ju aj na tienistých miestach, kde profituje zo slnka kým narastú stromom listy. Kvety sú žiarivo žlté, jednotlivé. Kvitne od marca do mája.

Zberáme listy do kvitnutia. Sú veľmi chutné a obsahujú veľké množstvo vitamínu C, ktorý po zime náš organizmus tak potrebuje.

Prvosienky patria k mojim najobľúbenejším bylinkám. Milujem ich jemnú vôňu, hovorí sa, že odomykajú bránu do neba čo vyjadruje aj ich ľudový názov petrov kľúč. Keď vidím jarné lúky posiate touto nežnou kráskou, tak moje srdce a duša plesajú. Nečudujem sa, pretože s tým úzko súvisí aj jej účinok na zdravie.

Divorastúca bylina s 15-25 cm vysokou bezlistou stonkou (stvol podobne ako púpava) a prízemnou ružicou vajcovito podlhovastých listov s vrúbkovaným okrajom. 

Stvol je zakončený okolíkom žĺtkovožltých kvetov. Prvosienka vyššia má na rozdiel od jarnej sírovožlté kvety a môže dorásť do výšky až 30 cm. Kvitnú v marci až apríli. Zberáme kvety.

Kvety majú jemnú, veľmi typickú vôňu. Prvosienka jarná rastie viac v na lúkach a v lesoch nižších polôh. Prvosienka vysoká je typická pre lúky a svetlé lesy vyšších polôh...

Na Slovensku síce menej používaná, ale pritom veľmi chutná lesná bylinka, vôňou pripomínajúca anýz. 30-60 cm vysoká rastlina so svetlozelenými jemnými listami perovito strihanými. Obsahuje viacero účinných látok vrátane vitamínu C. Kvitne od apríla do mája.

Zberáme od objavenia prvých listov až do rozkvitnutia.

POZOR na zámenu s tetuchou kozou (Aethusa Cynapium, Tetlucha kozí pysk ), ktorá je jedovatá.

Ja ju využívam v kuchyni ako chutnú koreninu podobne ako petržlenovú vňať. Vyrábam z nej pár výborných produktov: trebuľkový ocot. Pridávam ju  do mojej bylinkovej soli a je súčasťou veľmi špecifickej koreniacej zmesi používanej najmä vo francúzskej kuchyni "fines herbes".

Táto zmes môže dodať vášmu jedlu výnimočnú chuť a je tvorená 4 bylinkami- (trebuľka lesná, petržlen záhradný, cesnak pažítkový-pažítka, palina dračia-estragón)

Cesnačka skoro zabudnutá lesná bylinka predstavuje výbornú pochúťku do jarných šalátov, poprípade ju môžme použiť do pomazániek ako pažítku.

Je vysoká 30-100 cm. Byľ má vzpriamenú so stopkatými na okraji výrazne zúbkovatými listami v tvare srdca. Kvety sú biele a plodmi sú šešule (ako u redkvičky...). Kvitne od konca apríla do júna. Zberáme vňať a semená.

Vo svojich listoch skrýva  veľké množstvo vitamínu C. Patrí medzi staré liečivé rastliny, ktoré sa využívali najmä ako metaboliká.

List má tvar srdca a po rozotrení v dlaniach vonia po cesnaku- má korenistú chuť. Ďalší malý zázrak, ktorý môže na jar obohatiť Váš jedálniček...

Pľúcnik patrí medzi prvé jarné bylinky, ktoré v našej rodine odjakživa zbierame. Už jeho názov nám jednoznačne naznačuje, na ktorú časť nášho tela má blahodarné účinky a to aj napriek faktu, že podľa Kresánka sú jeho obsahové látky v porovnaní s ostatnými expektoračnými bylinkami nižšie.

Hloh  je úžasnou liečivou rastlinou našich lesov a lúk, ktorý nás teší 2x ročne na jar svojimi kvetmi a na jeseň úžasnými plodmi. 

Tento krík uprednostňuje okraje lesov a tienisté miesta lúk. Má biele kvety, ktoré majú typickú vôňu (pre niektorých skôr pach). Listy sú obrátené vajcovité s nerovnako pilkovitým okrajom. Na jeseň sú kríky pokryté červenými plodmi.

Hloh je neodmysliteľnou súčasťou mojich bylinkových zásob. Kvitne v máji až júni. Na jar zberám kvety s listami a na jeseň plody. Pripravujem si z neho tinktúru a čas zásob usuším na čaj.

Je vynikajúcou bylinkou pre naše srdce a najmä koronárne cievy, pomôže pri búšení srdca, bolesti pod prsnou kosťou, ktoré signalizujú ischemickú chorobu srdca. Má výborné antisklerotické účinky a významne znižuje tlak.

Žindava je trváca bylina našich listnatých a zmiešaných lesov.  Zo zeme vyrastá ružica lesklých dlaňovito trojdielnych až päťdielnych listov s pilkovitým okrajom.

Byľ vysoká 5-50 cm je väčšinou bezlistá, respektíve len s 1 až 2 malými sediacimi lístkami. Kvet je malý, nenápadný bielej farby vytvárajúci  hlávky. Kvitne v máji až júli. Zberáme vňať v čase kvitnutia a podzemky s koreňom buď skoro na jar alebo v jeseni.

POZOR na zámenu s Jarmankou väčšou (Astrantia major, Jarmanka vetší), ktorá je mierne jedovatá.

Pôsobí výborne na poruchy tráviaceho traktu pri žalúdočných i črevných problémoch. Odporúča sa aj na ošetrovanie rán a tiež proti krvácaniu vďaka andstringentným (sťahujúcim) a antiflogistickým (protizápalovým) účinkom.

Hovorí sa, že keď ju nosíte pri sebe láka milencov....

Na lúkach nám kvitne opäť jedna skoro zabudnutá v minulosti slávna bylinka z čeľade mrkvovité BEDROVNÍK. Bylinkári z oblasti moravsko-slovesnkého pomedzia tvrdia, že keby ľudia poznali bederníček tak by nevedeli čo sú choroby...

Bedrovník rastie na slnečných lúkach a stráňach, pasienkoch pričom uprednostňuje suché stanovištia. Patrí medzi pomerne nenápadné rastliny, ktoré by ste bez pozorného vnímania zrejme prehliadli. Na rozdiel od bedrovníka väčšieho nemá hranatú byľ a dorastá do výšky 20-60 cm.

Súkvetie je typický okolík s drobnými bielymi kvietkami. Listy sú nepárno perovité pri zemi vytvárajú ružicu a smerom na byli majú zakrpatenú alebo čiarkovito strihanú čepeľ.

Takže pre správnu identifikáciu musíte nájsť najskôr spodné listy a na ich základe identifikovať byľ. Liečivá je celá rastlina, ale najviac obsahových látok je v koreni. Kvitne od júna do jesene.
Už z čias Rimanov ju považovali za veľmi slávnu bylinku, keďže umožňovala účinnejšie oplodnenie, používali ju pri ženských chorobách, pomáhala mužom proti silnej polúcii a aj ako výborné kardiakum. Dokonca bola využívaná aj proti moru.

Rebriček patrí k jednej z najstaršie známych liečivých rastlín, ktorá sa v minulosti používala na vonkajšie použite na liečenie rán. Pri morovej epidémii ho pre jeho výraznú vôňu vešali do okien, aby ich obišla. Slávny prírodný liečiteľ Kneipp o nej napísal „Ženy by sa uchránili pred mnohými chorobami, keby občas siahli po rebríčku“

Divorastúca trváca bylina našich lúk vysoká 20-60cm s perovitými mäkko vlnatými listami. Biele kvety sú usporiadané do chocholíkovitej metliny. Kvitne od júna do októbra. Zberáme hornú nezdrevnatenú časť vňate s kvetmi. Pri zbere si môžeme pomôcť nožom alebo nožnicami, keďže rebríček má pevnú byľ a pri zbere by ste mu mohli nechtiac poškodiť korene.

Slez lesný (Malva silvestris, Sléz lesní), ktorú však v lese nenájdete. Udomácnila sa na násypoch riek, prícestiach či starých kompostoviskách ale rastie aj na lúkach a pasienkoch. Táto trváca bylina môže narásť do výšky vyše metra v závislosti od množstva živín v pôde.

Listy sú striedavé stopkaté s vrúbkovaným okrajom a kvety päťpočetné ružové. Kvitne od mája do októbra. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami.
Zberáme kvet aj list, ktoré obsahujú veľké množstvo slizovitých látok a preto sú vhodnou bylinkou ochraňujúcou naše sliznice najmä dýchacej sústavy (mucilaginóznu vrstvu).
Pre zachovanie slizových látok z kvetu je dobre pripraviť macerát za studena, ktorý popíjame počas celého dňa. List je vhodnejší na klasický zápar. Táto bylinka vám určite pomôže pri zápaloch hrdla, hltana, priedušnice a samozrejme pri dráždivom suchom kašli a tiež dokáže ochrániť aj vaše sliznice v tráviacej sústave.

Príroda nám opäť krásne pomáha, tým, že máme slez k dispozícii od mája do októbra.
Podobné účinky má tiež slez nebadaný (Malva neglecta, Sléz přehlížený).

Divorastúca bylina vysoká (30-100 cm) so žiariacimi žltými kvetmi usporiadanými do úborov umiestnených do strapcov. Listy sú podlhovasté, hladké. Kvitne v júni až októbri.

Zberáme kvitnúcu vňať (na tinktúru), na sušenie zberáme vňať na začiatku kvitnutia. Inak vám kvety počas sušenia dozrejú (dokvitnú) ako púpava a o časť cenných látok prídete. Na sklonku leta sa objavujú doslova záplavy týchto krásnych do diaľky žiariacich žltých resp. zlatých bylín...

Má diuretické (močopudné účinky), potlačuje zápal a má aj spazmolytický účinok (proti kŕčom). Dokonale preplachuje náš vylučovací systém čím zamedzí rozmnoženiu a kolonizácii baktérií, kvasiniek a vírusov v našom močovom mechúre a tak predchádza zápalovým procesom.

Jej účinky sú významné aj na úrovni obličiek, v ktorých sa vďaka krátkemu zotrvaniu tekutín (močopudné účinky) nestihnú vytvárať usadeniny v podobe piesku a neskôr močových kameňov (urtikária). Samozrejme v období liečenia musíme dodržiavať zvýšený pitný režim- potrebujeme predsa zabrániť kolonizácii mikroorganizmov, tak ich pekne vycikáme...

Je tiež výborným prostriedkom na podporu látkovej premeny. Pripravujem si z nej čaj v podobe záparu a tiež tinktúru.
Dokonca znižuje aj proteinúriu (prítomnosť bielkovín v moči)-typický zakalený moč práve vďaka dokonalému diuretickému efektu.
Takže milí bylinkári neváhajte a určite si zabezpečte ďalší liečivý poklad z našej prírody a to doslova veď je zlatá (;