Opäť kráčam do práce, ako tradične frustrovaná a smutná z toho, že nemám odvahu niečo na tom zmeniť, že v mojom živote ide všetko inak ako som kedysi snívala.
Zrazu sa mi rozsvieti v hlave, precitnem do prítomného okamihu– do kelu čo to robím. Veď som úplne stiahnutá – plecia mám „vytiahnuté” až k ušiam. Vydýchnem a pustím ich dole. Zatiaľ tomu nevenujem veľkú pozornosť.
Kráčam ďalej a zlé myšlienky sa vynárajú ako čierne mraky, opäť som mysľou niekde inde a zrazu cvak-uvedomím si, že zase mám plecia hore. Spomalím …..výdych nádych a uvoľním sa. Za tých 20 minút sa to zopakovalo asi 5 x. Možno si poviete no a???
Ale táto cesta bola prelomová v mojom živote. Po dlhých rokoch som si uvedomila, že som sa naučila byť stiahnutá doslova v takom kŕči úplne vo všetkom. Stačil minimálny stimul a ja som bola opäť ako vo zvieracej kazajke.
Začala som pozorovať svoje telo samu seba. Bože veď ja som stiahnutá, keď varím a nestíham, keď upratujem a nestíham, keď som v práci a nestíham byť vo všetkom perfektná, dokonca aj pri tých najintímnejších chvíľach- stále je tu ten časový stres a stiahnutie….
Aj predtým som vedela, že som vystresovaná, ale neuvedomovala som si fyzickú podstatu tohto procesu, ktorou v mojom prípade boli plecia zdvihnuté o niekoľko cm vyššie a úplná strnulosť…
ALE JA SI TO ZRAZU UVEDOMUJEM a začínam vedome dýchať a doslova PÚŠŤAM PLECIA DOLU…a môj život to úplne mení. Je to neuveriteľné, že som takto mohla žiť.
Nepamätám si, kedy sa stal tento zlozvyk mojou súčasťou ale viem úplne presne čo mi otvorilo oči- bol to chlad... Pri ponorení do ľadovej vody si nemôžete dovoliť byť stiahnutý a myšlienkami surfovať po imaginárnom nete, lebo to nedáte. Len ten, kto sa úplne uvoľní to môže zvládnuť a to je celá podstata nielen otužovania ale života bez stresu vôbec.
Prijatie, uvoľnenie, sprítomnenie…. Ja tieto pocity zažívam vždy v prírode. Príroda bola zrejme jediné miesto, kde som sa cítila aj v minulosti inak. Príroda má na mňa priam hypnotický účinok. Jej dokonalosť spočíva v jej nedokonalosti, v tom aká je prirodzená a to ma doslova hladká po duši.
V prírode si totiž dovolím byť sama sebou.
Ak si myslíte, že patríte do tejto skupiny, že Vás stresuje pocit, že stále niečo nestíhate, že nie ste dosť dobrí skúste vyskúšať vedomú kontrolu Vašich pliec…
Postupne bude pre Vás tento proces stále jednoduchší…
Ja sama na tom pracujem skoro rok a stále sa mi stane, že zbadám, že plecia sú opäť hore, ale super je, že si to veľmi rýchlo uvedomím a ihneď ich uvoľním.
Ďalšou výhodou vedomej kontroly ramien je zlepšenie problémov so zatuhnutou krčnou chrbticou a bolesťami hlavy.
V skutočnosti totiž ani tak nezáleží na tom čo sa stane, ale oveľa viac záleží na tom ako na tú situáciu zareagujeme my.
Takže plecia dolu priatelia (: