ZRANENIE verzus ZNAMENIE

alebo, keď mi zase raz chýbala pokora…

Kráčame po našom obľúbenom chodníku v Malej Fatre a ja miesto radosti z miesta, že sme tu raz opäť riešim veci, ktoré vo mne stupňujú napätie a negatívnu energiu. Sú to večné partnerské problémy, ktoré asi všetci poznáte…Avšak v prírode som dokázala tieto veci hodiť za hlavu.

Tentokrát sa mi to nepodarilo a negatívna energia začala stúpať. Striedajú sa vo mne návaly negatívnej energie a občas si prestávam všímať okolie a občas zase naopak vstupujem do prítomnosti a ďakujem za krásu, v ktorej som…

Tento zvláštny proces vnútornej pulzácie hore dole pokračuje až do momentu, keď mi vnútorný hlas pošepne: „daj si pozor tu by si sa mohla pošmyknúť“. Keďže terén bol miestami „blatistý“ intuíciu som poslúchla a posunula sa na okraj cesty (podľa mňa bezpečnejšiu časť) ale keďže som bola vo fáze nedostatočnej všímavosti, tak sa pokĺznem a padnem…

Padám nekontrolovane našťastie moje telo ma zachráni. V momente pádu sa stali dve veci, tá prvá- obrovská bolesť v kolene a nemožnosť poriadne pohnúť pravou nohou, tá druhá – úplne paradoxná je pocit naprostej krásy z prítomného okamihu- PRECITNUTIE, INICIÁCIA- zrazu som úplne prítomná v tele- ten pocit bol neopísateľne krásny

Možno ma budete považovať za blázna, že čo môže byť na bolesti a páde krásne, ale niekedy asi potrebujeme až takéto ukotvenie a spojenie so zemou, aby sme precitli a niečo vo svojom živote, myslení zmenili….

Veci a myšlienky, ktoré som riešila pred pár sekundami už zrazu nie sú podstatné a ja cítim, že som dosadla do svojho tela a jediné, čo ma zaujíma, je ako sa dostanem domov…Či sa dokážem postaviť a s takou bolesťou prejsť ešte hodný kus cesty veľmi nepríjemným terénom prudko klesajúcim… V mojom tele sa štartujú všetky mechanizmy, ktoré sú v nás zakotvené a zabezpečujú nám prežitie spúšťa sa poplachová reakcia, ktorá je dokonalá…

Konštruktívne krok po kroku vyhodnocujem možnosti ako ten svah zliezť tak, aby to koleno „prežilo“….

Po pár metroch krivkania sa opäť ozve vnútorný hlas obzri sa a ja sa pozriem a zaplaví ma vlna nesmiernej vďačnosti a pokora k môjmu telu. V mieste, kde som sa pošmykla bol niekoľkometrový skalný zráz a moje koleno, ktoré pri páde ostalo ako kotva vzadu, sa potom vyšvihlo a tak ma vlastne zachránilo pred pádom, ktorý by mal s veľkou pravdepodobnosťou oveľa horšie následky…

Tak sa začína prvá tortúra zostup krok po kroku, každý krok je bolestivý, ale hlava čistá, a byť v prítomnom okamihu je náhle úplnou samozrejmosťou a ja zrazu vnímam, že stromy sú zelenšie resp. žltšie, hnedšie a červenšie a zem vonia tou krásnou jesennou vôňou, vzduch už je ostrejší a miestami presvitajú slnečné lúče… nádhera…

Zrazu v sebe cítim toľko pokory a vďačnosti voči svojmu telu, že ma opäť raz zachránilo a teraz doslova skoro v poslednej sekunde…

Zostup som zvládla, ale keď prichádzam k autu, tak už naozaj z posledných síl. Noha puchne a bolesť je naozaj nepríjemná… Musíme ísť ešte vyriešiť stretnutie, ktoré nás čaká predtým sa pobaliť… a moje vnútro mi pošepne idete okolo jazera je už studené choď si tú nohu schladiť, ale keďže je tu to stretnutie tak opäť raz neposlúchnem volanie a tento významný liečebný krok vynechám…

Zrejme to tak malo byť, aby sa bolesť stala mojim učiteľom na ceste k hľadaniu pokory…

Od môjho zranenia či vlastne znamenia už prešiel viac ako mesiac. Koleno bolí stále. Rozhodla som sa ho uzdraviť sama…Zistila som, že pri procese uzdravovania nie sú najhoršie naše vnútorné strachy… s nimi si vieme poradiť ale strachy našich blízkych a okolia, keď stále počúvate a nemala by si ísť k lekárovi čo keď to bude mať vážne následky…

Po dvoch týždňoch som išla k fyzioterapeutke- úžasnej bytosti, ktorá mi nohu dôkladne prehmatala a skonštatovala, že zrejme pôjde o šľachu či natrhnutý sval… Aplikovala mi tejpovaciu pásku a po ďalších 4 dňoch, čiže cca 3 týždňoch samouzdravovacieho procesu, som sa rozhodla ísť na vyšetrenie, aby som zistila či moje postupy boli správne. Pán doktor ma veľmi potešil, bol to jeden z tých lekárov, ktorý svoje remeslo berú ako poslanie…

Zhodnotil, že môj liečebný postup bol správny a skonštatoval, že počas pádu došlo k natrhnutiu vnútornej šľachy a že to chce čas…

Ako som teda postupovala pri liečbe tohto zranenia:

Poviem vám akú som spravila chybu v úvode. Nezachladila som zranené koleno. Podľa odporúčania veľmi skúsenej fyzioterapeutky, má tento úkon obrovský význam počas prvých 48 hodín po zranení...Tento krok určite ovplyvnil, že bolestivosť bola oveľa vyššia v dôsledku tlaku nahromadeného výpotku (voda v kolene), ktorý spôsobil veľmi bolestivý tlak…

Našťastie som nasadila vínový obklad hneď v deň zranenia, ktorý samozrejme aspoň čiastočne to schladenie nahradil. Koleno som aj chladila, ale až neskôr čo zďaleka nebolo také účinné a v podstate terapeuticky už ani nie také vhodné…

Hneď na druhý deň som si pripravila potrebné bylinky ako prvý kostihoj lekársky z listov som robila obklady z čerstvého nastrúhaného koreňa „náplaste“ a medzitým natieranie kostihojovou tinktúrou a striedanie s aplikáciou kostihojovej masti. 4 noci som mala na zranenom kolene naklepané kapustové listy, ktoré sťahovali opuch a bolestivosť.

Keď som sa dostala k ďalšiemu čerstvému koreňu kostihoju  tak som niekoľko nocí striedavo aplikovala nastrúhaný koreň ako obklad. Na vystriedanie som 2x pridala obklad z čerstvej vňate turanky kanadskej a listy lopúcha väčšieho.

Počas celých bolestivých dní no najmä nocí som neužila ani jednu tabletku od bolesti, proste som počúvala intuíciu, že jedine, keď budem vedieť, ktorý pohyb je bolestivý, tak sa mu vyhnem a tak umožním rýchlejšie sa kolenu regenerovať. Noci boli najhoršie. Spať na chrbte v polohe „mŕtvoly“ nebolo nič moc, keďže milujem spať na boku, každý aj nepatrný pohyb bolesť. Cez deň to bolo lepšie. Samozrejme ohnúť koleno nebolo na začiatku absolútne možné…

Kvôli epidemiologickej situácii som sa nevedela dostať do termálnej vody, ale naša Gaia ma prekvapila a potešila….našla som alternatívy liečivých voľne prístupných prameňov, kde ma manžel vozil a tak som podporovala uzdravovací proces.

Počas celého mesiaca som každé ráno nalačno pila čajovú zmes na regeneráciu bolestivých kĺbov, ktorá pomohla predtým môjmu manželovi pri problémoch s meniskom .

Bylinná zmes na podporu kĺbov a pohyblivosti

Je zostavená z 3 základných bylín: kvitnúca vňať pŕhľavy, púpava lekárska- listy, brezové listy a ako doplnkové sú tu ešte praslička roľná a ruža šípová (šípky)

Postup prípravy:

  • Zmiešame 1 diel pŕhľavy, púpavy a brezy a pridáme pol dielu šípok a pol dielu prasličky
  • Ideálne je pripraviť si najskôr studený macerát 1PL zmesi na 250 ml studenej vody aspoň pol hodinu
  • Následne povaríme 2 minúty a necháme lúhovať min.10 minút
  • Túto zmes treba piť minimálne 1 mesiac každé ráno ale ideálne sú 3 mesiace

Momentálne už chodím normálne, hybnosť sa zväčšuje (už si dokážem skoro aj kľaknúť). Po troch týždňoch som postupne zvládla aj chôdzu po schodoch. Zaradila som aj relaxáciu v bazéne, pohyb nohami ako „akvabela“ len kmitanie ako pri kraule na uvoľnenie a zároveň aj poslinenie svalstva…

Možno si poviete, kde by som zobral čas na takýto „časovo náročný“ uzdravovací proces…Kto by sa stým „babral“, pôjdem k lekárovi ten mi predpíše tabletky od bolesti, a doplním to  gélom od bolesti a je to vyriešené. Tento postup je určite kratší a menej bolestivejší, ale uvedomme si, že každý chemický liek má nejaké vedľajšie škodlivé účinky…a môže narušiť krehkú rovnováhu v našom tele.

Nehovoriac o fakte, že bolesť je tu preto, aby nás informovala, že niečo nerobíme správne je to obranný mechanizmus a ak ju vždy bez povšimnutia len potlačíme, tak ten problém v našom tele bude len rásť. Takže ja som si zvolila cestu v mojom samouzdravovacom procese byť zodpovedná za svoje zdravie (zobrať zodpovednosť za svoje zdravie do svojich rúk).

Viete zrazu, keď príde vážna choroba tak máme všetok čas sveta, ale mnohokrát už problém zašiel tak ďaleko, že bez pomoci ho nevieme zvládnuť. Preto ja som za prevenciu, všímať si všetky drobné signály, ktoré nám naše dokonalé telo dáva. Som unavený, tak idem skoršie spať. Cítim, že táto strava mi nerobí dobre tak niečo vo svojom stravovaní zmením. Som neustále v strese, tak buď zmením svoj prístup k tomu čo ma stresuje, alebo ak je to už neúnosné tak zmením podmienky…Mám v živote málo lásky, tak sa pozriem do svojho srdca a začnem viac dávať a stane sa zázrak, zrazu budete cítiť lásku všade…

Podľa uznávaného psychosomatika Mudr. Ruedigera Dahlkeho úraz nehoda môže zasiahnuť všetky telesné roviny…

„V rovine príznakov je núteným poučením pri nevyriešených problémoch, priamo a náhle spochybňuje spôsob konania resp. jeho nastúpenú cestu, prerušenie toku života… doslova násilné prerušenie koľaje, na ktorú človek vošiel, náhle vyburcovanie, aby sa opäť pozornejšie zúčastnil života, karikatúra vlastnej problematiky.

Spracovanie súvisí s rekonštrukciou priebehu nehody (úrazu) a prenesením na vlastnú životnú situáciu; udalosť nehody (úrazu) spoznať ako prielom do života a pomôcť silám, ktoré sa náhle rozvinuli, aby sa prejavili. Jednoducho namiesto zmeny vplyvom úrazu dokázať sám vybočiť z radu a postarať sa, aby do života prenikli nové kreatívne impulzy…

Splnenie: dobrovoľne staviť na zmenu a prerušiť monotónny život a urobiť ho zaujímavejším, rozmanitejším a viac životu nebezpečnejším…prijať, že končí smrťou“

Myslím, že v pochopení nielen zranenia ale hocijakej choroby ako znamenia, ktoré nám chce ukázať, že niečo v našom živote nerobíme správne, niečo máme zmeniť je základ uzdravenia…

Nehľadajme odpovede u iných hľadajme ich v sebe

Krásne to vystihol Jarda Dušek v jednej z DušíK, keď citoval otázku doktora k jednej pacientke: chcete sa liečiť alebo uzdraviť. A ja som sa rozhodla uzdraviť a zobrať zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk. A chcela by som ukázať aj vám, že sa to dá, lebo naše telo je dokonalé, len mi mu musíme dopriať čo potrebuje…

Správať sa ohľaduplne a láskavo k nášmu telu, dopriať mu správne palivo (formou výživnej stravy), dopriať mu pravidelný oddych v rovnováhe so záťažou, pravidelne ho čistiť ako čistíme našu domácnosť, napájanie na prírodu ako každodenný rituál, ktorý nás udrží v prítomnom okamihu a lásku ako základnú duchovnú potravu…

Ak s vami niečo z môjho článku zarezonovalo či už pozitívne alebo negatívne, dokonca možno vyvolalo odpor tak ste na na správnej ceste nájsť odpovede…

A na záver môj obľúbený citát

Je úplné bláznovstvo robiť veci stále rovnako a očakávať, že prinesú iné výsledky…

Ida Petrovičová
Som hypersenzitívna žena, ktorá miluje prírodu a z jej darov v podobe liečivých rastlín pripravujem čaje, tinktúry, sirupy a hojivé masti, ktoré pomáhajú uzdraviť telo aj dušu. Zoberiem vás do prírody a naučím vás spoznávať a správne používať liečivé rastliny a pripraviť z nich osvedčené elixíry pre vaše zdravie. Som autorkou eBooku 5 byliniek pre pokojný spánok a radosť v duši >> , Predjarná očista dočista >>. Ukážem vám cestu, ako žiť v súlade s prírodou a využiť jej dary pre svoje zdravie, ako počúvať svoje telo a uzdraviť ho O mojej ceste si prečítate tu>>
  • 5 BYLINIEK, ktoré Vám prinesú POKOJNÝ SPÁNOK a vrátia RADOSŤ do vašej DUŠE – čítajte eBook zadarmo

    V tomto eBooku Vám predstavím 5 liečivých rastlín, ktoré Vám pomôžu zvládnuť nervové vypätie, mierne depresie a v noci Vám prinesú tak žiadaný regenerujúci spánok. Nájdete tu osvedčené elixíry pre zharmonizovanie Vášho organizmu.

  • Najnovšie články
  • Kategórie
  • Vidíme sa na Facebooku