Čo mi povedala breza…

Brezy patria k tým krásnym nežným a spanilým bytostiam, ktoré vždy pritiahnu moju pozornosť. Už ako dieťa som si hovorila, že breza bude ten strom, ktorý sa bude nachádzať pri mojom dome a  šušťaním listov ma bude uspávať. Ani som netušila akú úlohu zohrá v mojom živote…

Avšak niečo sa stalo, pred zhruba 22 rokmi som sa začala horšie cítiť, na jar som začala intenzívne kýchať, svrbeli ma oči.  Išlo to tak viacero rokov a keď to bolo neznesiteľné navštívila som alergiologičku, ktorá zistila pre mňa bolestivú správu, že mám alergiu na brezy, ambróziu a potraviny, ktoré milujem (čerešne, jablká, zemiaky, orechy…)…

Začala som ako každý druhý človek s antihistaminikami, kvapkami do nosa a oči. Stav sa nezlepšoval a z roka na rok to bolo horšie a tak som skončila so sprejom pre astmatikov. Oči som mala v čase kvitnutia brezy úplne červené a svrbeli ma tak, že to bolo neznesiteľné.

Keďže od malého dieťa som intuitívne cítila, že tabletky nie sú pre mňa riešením,  pustila som sa hľadať iné cesty…viac sa dozviete v článku ako som zvládla alergiu bez liekov.

Breza mi to všetko povedala- stála som pod ňou a jeden vzácny človek nám rozprával o jej magickej sile a schopnosti liečiť ženské energie a sprostredkovať to krásne ukotvenie a spojenie s Gaiou našou matkou…

Chcela som byť výborná v práci, výborná manželka a milenka pre svojho manžela a najlepšia matka pre svojho syna a verila som, že aj pre ďalšie dieťa… Zaprela som v sebe tú jemnú, jednoduchú prírodnú a najmä ženskú bytosť a v kuse som sa len naháňala a stresovala a chcela všetkým vyhovieť a vo všetkom byť dobrá, aby ma ocenili… Za pochvalu som bola ochotná ísť do ďalších stresujúcich situácií….

Avšak roky pribúdali…Postupne som pochopila, že takto už neviem ďalej žiť. Niečo mi stále chýbalo a tak som sa pustila do hľadania, kde sa stala chyba. Najskôr som začala chodiť k jednej terapeutke. Prvá návšteva bola ohromujúca, počas kraniosakarálnej terapie umocnenej aromaterapiou  sa spustil 2-hodinový nekonečný plač, ktorým som sa skoro udusila ale výsledok bol neuveriteľný.

Po ceste z terapie na autobus si myslím, že som miestami letela, tie nahromadené problémy a emotívne bloky sa uvoľnili a ja som sa cítila božsky.

Sadla som si vedľa slepca, keď si na to spomínam až mi mráz behá po chrbte, ktorý cítil všetko čo som prežívala o to intenzívnejšie. Nepamätám sa o čom sme sa rozprávali, ale pamätám si esenciu toho okamihu…Myslím si, že som mala toľko energie, že by som v ten deň rozsvietila panelák… A tak sa začala moja cesta k sebe, k žene vo mne..

Terapií, čistení čakier, neskôr riadených meditácií, ktoré robím dodnes bolo mnoho a plačov ešte viac… A postupne som sa začala stávať opäť ženou…

Aby som si to trošku uľahčila a zjemnila sa tak som si intuitívne odfarbila vlasy na blond...Je to pre mňa akási barlička, ktorá mi cez zrkadlenie v mužoch, ktorí sa správajú ku blondínam s väčším pochopením a nežnejšie, pomáhala takto odkryť tú ženu schovanú pod nánosmi povinností, sebazapretí, obetovaní a nekonečných musíš…

V minulosti som to brala ako mužskú slabosť, ale teraz chápem, že to tak nie je. Na tomto svete veľmi chýba ženská nežná energia…niekde sa stratila a jedine my ženy ju musíme opäť objaviť a docieliť to krásne splynutie medzi nami…

Mnohé ženy vrátane mňa sme sa sťažovali na svojich partnerov, že nie sú dosť mužní, ale čo ak pravým dôvodom je to, že my im to neumožňujeme…Všade predsa musí byť rovnováha…

Myslím si, že je len na nás či sa postaráme o to, aby sa  opäť vrátila a či dokážeme správne vyvažovať mužský aspekt…

Práve pod tou brezou som pochopila prečo alergia práve na ňu, lebo breza je strom, ktorý vyjadruje našu ženskú energiu je doslova poslom našej ženskosti… S každým potlačením a hlbším sebazapretím svojej podstaty sa moja alergia zhoršovala…

Takže nakoniec som zistila, že moja očistná jarná kúra, otužovanie vyriešili len časť problému, lebo moja alergia na brezu bola vlastne vyjadrením straty samej seba a popretím svojej citlivosti a ženskosti….

Ako som si postupne všetkými mojimi kúrami pomáhala a očisťovala svoje telo, tak som začala aj keď nie hneď vedome čistiť aj svoju dušu.

Dnes sa nehanbím za svoje slzy a plačem často ako som to robila kedysi, viem, že tak sa očistím od všetkých negatívnych energií, ktoré sa vo mne nahromadili.

Moju ženskosť mi pomáha otvárať aj jeden malý nežný tvor, ktorý prišiel do nášho života. Moja mačička, po ktorej som túžila od detstva a ku ktorej si dovolím byť tou najnežnejšou bytosťou…

Mnohí ľudia ma považovali za karieristku, ktorou som však v živote nebola, len som potrebovala pochvalu z dôvodu absencie vlastnej sebalásky…Áno dokázala som byť tvrdá a bolo obdobie, keď som nevyronila ani jednu slzu, tak som v sebe potlačila ženskosť a prebrala na seba ženskú aj mužskú úlohu.

Myslím, že v mojej generácii sa nám to stalo mnohým a u mnohých to došlo ešte oveľa ďalej…

Dnes viem, že nie je nič dôležitejšie ako byť sám sebou, byť úprimným k sebe a svojmu okoliu. Nebáť sa vyjadriť svoje city aj za cenu zranenia. Viem, že to za to stojí…

ĎAKUJEM Ti breza a skláňam sa pred tebou…